My Zahir

...dobre vieš, že ťa milujem...nikdy som neprestala a ani neprestanem...neprejde deň bez toho, aby som na teba nepomyslela...vždy keď niekomu poviem niečo, čo nepochopí, spomeniem si na teba...vždy si poviem, že ty by si to pochopil...stále myslím na naše nekonečné rozhovory...dobre vieš, ako som ich milovala...žijem z lásky k tebe, je to to jediné, čo ma drží pri živote...a zároveň je to to hlavné, čo ma ničí...viem, že to nemá zmysel a nikdy nebudeme spolu...no ja aj tak žijem v predstavách...v úžasných predstavách o nás dvoch...o našich deťoch...premýšľam nad tým, čo by sa ti páčilo viac...nechcem nikoho iného, lebo viem, že tebe sa nikto nevyrovná...keby som vedela, že má zmysel čakať, tak čakám...rok, dva aj desať....len na teba...ale keď ti mi stále tvrdíš, že to zmysel nemá...ale ak nemá zmysel milovať ťa, tak čo ešte má zmysel na tomto svete?...nechápem...a ty mi to nechceš vysvetliť...ale ja ťa aj napriek tomu milujem a nikdy neprestanem...