Nečakaný...
08.05.2007 16:41:11
...prišiel niekto, koho som vôbec nečakala...chvíľu som verila, že je to môj anjel...zachránil ma...
...bol jeden z tých dní, keby som mala pocit, že nič na svete nemá zmysel a mne už vlastne neostáva nič iné len zomrieť...taký ten tupý pocit, že už nevládzem ani zomrieť ani žiť...proste len sedím a čakám...najradšej si vtedy sadnem pred počítať a zapnem nejaký chat v tichej nádeji, že napíše nejaká spriaznená duša a pochopí ma...ani neviem ako a zrazu napísal on...bol taký zlatý a zvláštny..úplne iný ako ostatní...proste úprimný a vždy dobre naladený...čím dlhšie som si s ním písala, tým viac energie mi začalo prúdiť telom aj mysľou ...začala som sa usmievať :)...keď mi bolo najhoršie, vždy ma pochopil a nenechal ma smútiť ďalej...vždy mi ukázal aká som krásna, múdra a aký budem mať úžasný život...až som mu uverila...mala som pocit, že je môj anjel...že prišiel, aby som pochopila, že ja to zvládnem...zrazu som si uvedomila, koľko máme spoločného...no uvedomil si to aj on...z mojich prstov začali vychádzať slová MILUJEM ŤA...a boli myslené úplne vážne...nikdy nikomu som tieto slová nepovedala...tak prečo práve jemu...neviem...má v sebe niečo, čo nikto predtým...také zvláštne čaro, jeho úsmev mi dáva chuť žiť... stále verím, že raz budeme spolu bývať v domčeku na pobreží a starať sa o naše deti...že budeme mať každodenné starosti aj radosti a nikto nás nerozdelí...táto predstava ma drží pri živote, dáva mi chuť ísť ďaľej a nevzdávať sa....a pritom netuším kto to je...a on netuší kto som ja...a predsa sa máme radi...alebo si to len nahovárame?
Komentáre
verím,že Tvoje slová